História

Prvá písomná zmienka o obci Stará Kremnička sa datuje do roku 1442, kedy sa nazývala Okermecz. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1481 je písomne doložený názov Okrempniczka, z roku 1773 Stara Kremniczka, z roku 1920 Kremnička, z roku 1927 Stará Kremnička; po maďarsky sa obec nazývala Ókormocske, Ókormocke, po nemecky Alt-Kremnitz.

Obec sa prvýkrát spomína v roku 1442. Podľa mnohých názorov je lokalita predchodcom dnešnej Kremnice. V potokoch sa ryžovalo zlato a noví osadníci nazvali začiatkom 14. storočia podľa tejto starej osady Kremnicu. Názov je odvodený od kremeňa, ktorý je prevládajúcou horninou tunajších vrchov. V roku 1487 patrila ostrihomskému arcibiskupstvu ako mýtna stanica, v roku 1776 banskobystrickému biskupstvu. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Kremnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žiar nad Hronom, kraj Banskobystrický.

Od roku 1536 obec mala 9 port a mlyn, v roku 1601 35 domov a mlyn, v roku 1720 22 daňovníkov, mlyn a krčmu, v roku 1828 47 domov a 311 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom a odchádzali na sezónne práce. Za I. ČSR pracovali v poľnohospodárstve a banskom priemysle v Kremnici. Obec sa zapojila aj do partizánskeho hnutia. Počas SNP boli v okolí veľké boje. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD). V obci bol lom (ťažba a spracovanie limnokvarcitu). Neskôr väčšina obyvateľov pracovala v priemysle v Kremnici, Žiari nad Hronom, Zvolene a Šášovskom Podhradí.

Príroda

Obec Stará Kremnička leží v južnej časti Kremnických vrchov v doline Kremnického potoka. Prevažne zalesnený chotár tvoria ryolity a kremeň so skalnými formami. Má hnedé lesné pôdy. Južná časť je zväčša odlesnená, inde rastie jedľa, buk, menej dub. Je tu rezervácia Kaluha – Brezina. Nadmorská výška obce v jej strede je 291 m, v jej chotári je 257 - 525 m.