   |
Prírodné útvary JÁNOŠÍKOVA SKALA  Mohutné bralo s výškou až 30m, v strede ktorého sa nachádza pseudojaskyňa Abčiná, dlhá 12 m, podľa povesti ukrývajúca Jánošíkov poklad. Jaskyňa bola v minulosti obývaná a je to chránená archeologická a geomorfologická lokalita. MELICHOVA SKALA  Melichova skala je pozoruhodný stĺpovitý skalný útvar vysoký až 15m. Ku skale sa viaže povesť o závistlivej žene, ktorá cestou na svadbu skamenela. Z bočného pohľadu môžeme skutočne rozpoznať siluetu ženy so šatkou na hlave a nošou na chrbte. BÁTOVSKÝ BALVAN  Bátovský balvan - osamotený, mohutný 14 m vysoký, 8 m široký kamenný blok, ktorý sa v štvrtohorách eróziou uvoľnil a skotúľal do Hrochotskej doliny. KAĽAMÁRKA  Kaľamárka je rozsiahly komplex andezitových skalných stien, komínov, veží a bášt s výškou presahujúcou 10 m. Predná Kaľamárka, na ktorej sú obľúbené terény pre skalolezcov, poskytuje pekný výhľad na Detviansku kotlinu. MIČINSKÉ TRAVERTÍNY  Travertínové misy so stále živou (recentnou) travertínovou kopou s vrcholovým pramenným jazierkom. Výveri minerálnych prameňov výborných zemito-železitých kyseliek MEANDRE KAMENISTÉHO POTOKA  Malebnou 25 km dlhou Kamenistou dolinou preteká Kamenistý potok. V jeho hornom toku sa nachádza chránený areál - meandre Kamenistého potoka.Dolinou kedysi viedla lesná železnička. Chráneným areálom je horný tok - meandre v dĺžke 2,5 km. V polovici doliny sa nachádza vodná nádrž Hronček. Predstavuje zachovalý pôvodný systém na splavovanie dreva. Prístupný je tunelom točitých schodov z hrádze nádrže. Hlavne od Sihly v smere toku potoka patrí k najpokojnejším a najpríjemnejším cyklotúram regiónu, vhodným pre rekreačných cyklistov. Prístup bicyklami je od obce Sihla alebo od obce Hronec. KAMENNÉ MORE - Vyhne  Kamenné more vo Vyhniach je najväčším kamenným morom vo vulkanitoch Karpát. Je to dómatické teleso červeného plagioklasovo-sanidínového ryolitu so žilkami jaspisu. Ryolitové balvany zaberajú rozsiahlu plochu asi 5 ha. Súbor blokov vznikol skalným zrútením alebo rozpadom pri zemetrasení pričom teleso bolo predtým ešte oslabené mrazovým zvetrávaním. Môžeme tu vidieť aj gravitačné triedenie blokoviska, keď pri dolnom okraji sú najväčšie bloky a smerom do svahu sa veľkosť úlomkov zmenšuje.  V katastri obce Kráľovce-Krnišov sa nachádza turisticky známy strom - dub letný, známy ako Koháryho dub (výška 25m, obvod kmeňa 630 cm, najdlhšia vetva meria 14 m, eliptická koruna má objem 403 m3). Jeho vek sa odhaduje na viac ako 400 rokov.
MASIARSKY BOK Územie rezervácie predstavuje prírodný komplex ekosystému lesa s fragmentami pôvodných porastov na exponovaných svahoch (buk, cer, hrab, javor s vekom nad 100 až 150 rokov), s bralami a sutinami z pyroxenických andezitov, ktoré sú dobre viditeľné z cesty Zvolen - Krupina. Pod prírodnou rezerváciou rastie mohutný dub, vysoký 26 m a s obvodom 450 cm zapísaný v zozname chránených stromov.
SIXOVA STRÁŇ Bola vyhlásená v roku 1985 na výmere 0,83 ha. Je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov v 5-6 bokých hranoloch, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny, sledujúce sklon stĺpcovitej odlučnosti. Nachádza sa v blízkosti PP Krupinské bralce.
ŠTANGARÍGEĽ-Krupinské Bralce Predmetom ochrany je vrchol plochého návršia, na ktorom vystupuje na povrch pyroxenický andezit vo forme zriedkavých pravidelných päťbokých hranolov, vyčnievajúcich zo sutiny do výšky od 1 - 6 m, a maximálnou šírkou 110 cm s dĺžkou asi 40 m. Štangarígel nie je len vzácny, prírodným výtvorom, ale na jednom z jeho stĺpov je priam unikátna takpovediac slovenská verzia starokeltského písma, aká sa ešte nikde inde neobjavila. VODOPÁD BYSTRÉ Hriňová Tektonickou poruchou poklesla južná časť stuhnutého andezitového prúdu a tak vytvorila kolmú Malá horská usadlosť KYSLINKY Usadlosť leží uprostred najvyššej slovenskej sopky Poľana. Zalesnený vulkanický kráter Poľany si vybrali za pôsobisko lesníci, ktorí tu dávno založili osadu. Kedysi ju s civilizáciou spájala úzkorozchodná železnica dnom Hrochotskej doliny do Vígľaša, kde sa zvážalo vyťažené drevo. Železnička zanikla, ostali už len horárne.
ČERTOVA SKALA Čertova skala leží v národnej prírodnej rezervácii Boky neďaleko Budče na Strednom Slovensku, v okrese Zvolen. Tento geologický útvar je nevšedný svojim tvarom i názvom. Ide o balvan v tvare podobnom zemiaku, s objemom až cca 5 metrov kubických. Je uložený na skalnom podklade, s ktorým ho spája iba malá plocha. Celý jeho vzhľad pôsobí veľmi vratko. TESÁRSKA ROKLINA Územie, kde sa nachádza prírodná pamiatka Tesárska roklina, je budované prevažne epiklastickými sedimentami vulkanického pôvodu, produkovaných Štiavnickým stratovulkánom. Unikátne je na stene zaznamenaná chaotická sedimentácia v delte miestneho pratoku. Je tu vidieť ukážkové krížové zvrstvenie. Tento fenomén poukazuje na chaotickú sedimentáciu typickú pre deltu riek. Je to doklad o tom, že v tejto oblasti bolo pravdepodobne plytké more.
SZABÓOVA SKALA Morfologicky výrazné 50 m vysoké bralo, ktoré predstavuje prirodzene vypreparovaný okraj ryolitového prúdu. Nachádza sa pri vstupe do Štiavnického pohoria, od severozápadu nad obcou Lehôtka pod Brehmi v okrese Žiar nad Hronom a je situovaná východne od Žiarskej kotliny. Tvorí prírodnú hranicu medzi Žiarskou kotlinou a Sklenoteplickou dolinou. Je jasne viditeľná pre svoju mohutnosť a výšku a vyzerá, ako strážna veža.
|
Inquiry
| ||||
stenu, po ktorej steká voda. Vznikol tak vodopád, ktorý sa svojou výškou radí medzi najväčšie vodopády vo vulkanitoch Západných Karpát. Národná prírodná pamiatka "Vodopád Bystrého potoka" je chránený krajinný výtvor nachádzajúci sa v katastrálnom území mesta Hriňová. Nachádza sa na území Slovenského stredohoria na území Poľany v hornej časti Bystrého potoka J až JV od Poľany (1458 m), pod sedlom Priehybina vo výške 983 m. n. m. (vrchol - miesto prepadu vody - vodopádu). Výška steny prepadu vody je 20 m (výška vodopádu). Vodopád je prepadom potoka Bystrá, ktorý je pravostranným prítokom Slatiny, prameniacim pod Poľanou.
OZ PROREGIÓN, Námestie SNP 16, Zvolen