Hrad Divín aj s Podhradím pôvodne patrili do Novohradskej stolice. Dispozícia a stavebný charakter hradu poukazujú na pomerne skorý pôvod. Pôvodný hrad, dnešný horný hrad postavili na vrchole vápencoveho brala, ktorým sa končil rad pahorkov, vybiehajúcich do močaristej kotliny. Pôdorys pretiahnutý v západo-východnom smere prispôsobili tvaru temena skalného brala. Hrubý obvodový múr, ktorý sa pravidelne zalamuje podľa nerovnosti a nepravidelnosti terénu, vytváral vonkajší plášť hradu. K nemu vo vnútri pristavili obytné a hospodárske krídla. Medzi nimi bol malý dvor, na ktorom možno predpokladať cisternu - vydlabanú jamu v zemi. Obvodový múr nebol zosilnený baštami ani inými výstupkami, ktoré by umožňovali flankovanie, ochranu múru streľbou zo strán. Stavitelia hradu počítali pravdepodobne viac s pasívnou ochranou ako aktívnou. Pasívnu ochranu umožňoval masívny,  asi 2 m hrubý múr, aktívnu obranu streľba cez štrbinové okná v múre, ktoré sú aj napriek najnovšiemu zamurovaniu miestami badateľné. Aktívna obrana sa zrejme zameriavala na ochranu prístupovej cesty, stúpajúcej po južnej strane brala až na umelú terasu na jeho západnom okraji, z ktorej sa bránou vchádzalo do vnútra hradu. Rozdávanie hradných pozemkov, najmä za vlády kráľa Ondreja II. (1205-1235) spôsobilo rozklad kráľovského domínia a hradného zriadenia. Ondrej II. vacovskému biskupovi daroval pravdepodobne aj hrad Novohrad. Zánik domínia urýchlili aj boje kráľa Bela IV. so synom Štefanom a donačná politika (donácia = darovanie; donátor = kto udelil, poskytol donáciu, darca) Štefana V. a Ladislava IV. Spolu s kráľovským domíniom zanikol aj komitát.

Vígľašský zámok

Vígľašský zámok bol postavený v 14. storočí po vzniku Zvolenského zámku na dômyselne vybratom mieste, kde sa cesta zo Zvolena dostáva z malej úžiny, ktorou preteká rieka Slatina. Ide o poľovnícky zámok, ktorého dispozíciu tvoria 3 krídla. V jednom z nich bola gotická kaplnka a sály s gotickou rebrovou klenbou. Zámok nebol opevnený a jeho ochranu zabezpečovali strielne a predsunutá veža pri vstupnej bráne a štvorcová veža s niekoľkými supňami strielní v severozápadnom nároží.V 16. storočí Vígľašskému zámku pripadla dôležitá úloha pri obrane stredoslovenských banských miest pre tureckými nájazdmi. Vígľaš túto úlohu dobre plnil aj vďaka dodatočne dobudovanému opevneniu. Pribudol padací most a vstupná brána bola začlenená do vysokého hradného múru s okrúhlymi rohovými baštami. Turci zámok síce poškodili ale nedobyli. V 17. storočí dobudovali ešte dve delové bašty. Po odvrátení tureckého nebezpečenstva prešiel zámok v 18. storočí za osídlenia Esterházyovcami barokizujúcou prestavbou. Zámok bol zmodernizovaný a prispôsobený pohodlnejšiemu životu. Na prvom nádvorí pribudli hospodárske budovy, na staršom druhom nádvorí pristavili arkády na piliroch. Miestnosti prvého poschodia dostali nové barokové klanby. Koncom 19. storočia prebehli rekonštrukčné práce v duchu romantizmu. Pribudli viaceré neogotické a neorenesančné detaily. Konca druhej svetovej vojny sa však zámok bez ujmy nedočkal. Vyhorel, bol opustený a až dodnes sa nenašli potrebné finančné prostriedky na jeho kompletnú renováciu.