BANSKÁ ŠTIAVNICA
Kostol sv. Kataríny (Slovenský kostol)
Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1443 - 1491. Má jednu loď zaklenutú neskorogotickou hviezdicovou klenbou, ktorá prechádza do presbytéria. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky, ktoré sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov. Z pôvodného gotického zariadenia kostola sa zachovali kríž z 15. storočia, neskorogotická socha Panny Márie a kamenná krstiteľnica. Organ je z dieľne domáceho majstra z konca 18. storočia. Slovenským sa tento kostol nazýva od r.1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.
Kostol nanebovzatia panny Márie
Druhou pôvodne trojloďovou románskou bazilikou z 30.rokov 13.storočia je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Tento kostol sa nazýva aj nemecký alebo farský. Stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz a nový interiér. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Pri budove kostola bola až do začiatku 20. storočia umiestnená budova kláštora.
Evanjelický kostol
Kostol postavil v r. 1794 - 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Thallera. Rešpektujúc tolerančný patent Jozefa II. kostol nemá vežu a nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Zaujímavo je riešený interiér kostola s elipsovitým pôdorysom, ktorý je rozšírený do strán trojetážovými galériami, pripomínajúcimi divadlo. V kostole je cenný barokový organ od bratislavského majstra.
Kostol svätej Alžbety
Bol postavený v polovici 14. storočia ako jednoloďová gotická stavba pri mestskej nemocnici. V r. 1574 bol pri opevňovaní mesta proti Turkom prestavaný na bránu nazývanú krupinskou, budínskou či antolskou. Pri rozširovaní cesty v r. 1879 bola zbúraná a pozostalé presbytérium slúžilo ako sklad. V r.1894-95 bolo upravené v novogotickom slohu na kostol s vežičkou, ktorú postavili nad štítom. Novogotický oltár bol zhotovený podľa návrhu profesora Akadémie Dr. Ladislav
Kalvária
Ide o komplex sakrálnych stavieb na kopci nazývanom „Scharfenberg". Stavba sa vykonávala od 14. septembra 1751. stavba Kalvárie stála 27 245 zlatých, väčšinou z darov štiavnických rodín a ťažiarov. Celý komplex pozostáva zo štyroch častí - z troch úvodných kaplniek, piatich väčších
stavieb a kríža, situovaných v osi celej kompozície zo siedmych staníc, postavených pri chodníku na ľavej strane od osi a zo siedmych staníc, postavených pri chodníku napravo od osi. Stanice majú tvar kaplniek s polkruhovo ukončeným obzorom. V plytkom obzore sa nachádza reliéf. Prvé tri znázorňujú odchod Ježišov na verejnú činnosť, pokúšanie od diabla a umývanie nôh. Prvou stavbou v osi Kalvárie je dolný kostol. Jeho súčasťou je kaplnka, dve veže a oltáre v ich prízemí. Na jednej strane medzi kaplnkou a vežou je sakristia, na druhej strane byt strážcu Kalvárie. Kríž na kamennom podstavci stojí na svahu nad dolným kostolom. Sväté schody sú napodobeninou rímskych svätých schodov pri Laterénskej bazilike. Na štiavnickej kalvárii je 34 schodov a v každom z nich bola relikvia niektorého svätca. Stanica „Hľa človek" (Ecce homo) je dvojetážová baroková kaplnka. V Spodnej časti je figurálna scéna korunovanie tŕním, v hornej výjav, v ktorom Pilát ukazuje Krista zástupu.Horný kostol pozostáva z oválnej lode medzi hranolovými vežami. Loď má vysoký polkruhovo ukončený portál medzi dvojicami iónskych stĺpov, poškodených počas vojnových udalostí r. 1945. V lodi je oltár zasadený do umelo vytvoreného kopca kalvárie. Na kalvárii je trojica krížov s telom Krista a dvoch lotrov, pod krížom postava P. Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Pod oltárom je očistec. Boží hrob - kaplnka na opačnom svahu kopca obsahuje oltár a za ním hrob s mŕtvym telom Kristovým. Pri hrobe sochy troch žien s nádobami mastí. Sedem kaplniek na ľavej znázorňuje utrpenie Kristovo. Sedem kaplniek na opačnej strane znázorňuje bolesti P. Márie. Od čias protitureckých bojov stála na vrchole „Scharfenbergu" vartovka. Bola používaná ako pozorovateľňa a dávali sa z nej znamenia pred blížiacim sa nepriateľom.
Radnica
Pôvodne prízemný gotický dom zo 14.storočia, v ktorom zasadala mestská rada, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Začiatkom 16.storočia bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18.storočí zbúraná a na jej mieste bolo postavené súsošie Panny Márie. Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch 1787 - 1788. V interiéri radnice sa nachádza stropná baroková freska symbolizujúca spravodlivosť. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica. S budovou radnice sú spojené dva štiavnické divy. Vchod do radnice zo zadu a vymenené ručičky na vežových hodinách. Pri vchode do radnice je umiestnená tabuľa, pripomínajúca zápis Banskej Štiavnice na Listinu svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Námestie svätej Trojice
Námestie sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohrali budova radnice a kostol sv. Kataríny. Domy po stranách námestia sú honosné meštianske paláce, ktoré patrili bohatým mešťanom a banským podnikateľom. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice. Bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 - 1711. Pôvodný jednoduchý morový stĺp bol neskôr v r. 1759 - 1764 prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky šiestich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov: sv. Sebastian, sv. František Xaverský, sv. Barbora, sv. Rochus, sv. Katarína, sv. Jozef.
Piargska brána
Renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.
Pracháreň
Jednopodlažná kamenná budova zložená z dvoch častí, skladu a výdajne. V prachárni sú zaujímavé valené klenby. Pracháreň postavili v pol.18 stor. ako hlavný sklad čierneho trhacieho prachu pre banskoštiavnický banský revír. V r. 1871 na objekt namontovali jeden z prvých bleskozvodov v bývalom Uhorsku, vyhotovený podľa výkresov profesora Antona Ruprechta. Objekt slúžil pôvodnému účelu do začiatku 20.rokov 20.storočia. Dnes ho spravuje Slovenské banské múzeum.
Kostol Panny Márie Snežnej
V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.
Súsošie Panny Márie
Kamenár a sochár František Rössner dokončil Súsošie Panny Márie v roku 1748. Na samom vrchole je socha Immaculaty obletotovaná anjelmi, ktorá šliape na hlavu netvora. Na pilieri sa nachádzajú sochy troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela.
Budovy Baníckej a Lesníckej akadémie
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá škola na výchovu odborníkov pre bane, huty a hámre v Uhorsku. Po zriadení prvej vysokej školy technického charakteru na svete - Baníckej akadémie v roku 1762 sa mesto stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr sa zlúčila s Lesníckym inštitútom pod novým názvom Banícka a lesnícka akadémia. Akadémia bola umiestnená v jedenástich objektoch. Jednalo sa o upravené meštianske domy, i novopostavené účelové budovy, ktoré sú dnes vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Sú to Belházyovský dom, Kammerhof, Berggericht, Žemberovský dom, Fritzov dom, Krečmáryho dom, bodova Fortuny, budova starej nemocnice, a tri budovy Baníckej akadémie umiestnené v hornej botanickej záhrade.
Kammerhof
Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.
Kaštieľ Svätý Anton
Na juhu od Banskej Štiavnice, ktorej územie spolu s jej okolím je zapísané na Listine svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, sa nachádza obec Svätý Anton. Táto oblasť sa vyznačuje množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Jednou z nich je aj barokovo -klasicistický kaštieľ vo Sv. Antone.
Klopačka
Dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681. Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch. Prízemie budovy sa v 18. storočí používalo ako väzenie pre baníkov odsúdených banským súdom.
Morovýstĺp
Morový stĺp zasvätený sv. Trojice pochádza z r. 1765 - 1772. Postavili ho podľa návrhu Dionýza Stanettiho na mieste staršieho stĺpu z r. 1771, ktorý bol v r. 1761 rozobraný a premiestnený do Hornej Vsi. Stĺp bol niekoľkokrát opravovaný a reštaurovaný. Súčasné reštaurátorské práce boli zahájené v r. 1992. V decembri 1999 bolo lešenie demontované a stĺp bol odhalený až po kordónovú rímsu..
BANSKÁ BELÁ
Rímskokatolícky kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu
Najvýznamnejšou historickou pamiatkou a dominantou obce Banská Belá a zároveň je rímsko-katolícky farský kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu. Bol vybudovaný v 13. storočí v
neskororománskom slohu. V priebehu uplynulých storočí došlo k niekoľkým stavebným zmenám a úpravám v pôvodnej stavbe. Najväčšia stavebná úprava sa uskutočnila v roku 1590, kedy bola na miesto pôvodnej svätyne, pravdepodobne polkruhového pôdorysu, vybudovaná terajšia svätyňa trojbokého záveru. Vtedy boli vybudované aj oporné piliere na oboch stranách lode a nárožiach predstavanej masívnej veže. Široká loď bola rozdelená dvoma masívnymi kamennými stĺpmi, ktoré takto vytvorili dvojlodie. Tieto stavebné zmeny a úpravy sa uskutočnili v goticko – renesančnom slohu. Z pôvodnej románskej stavby sa dodnes zachovalo obvodové murivo kostolnej lode a veža, ktorá mala pôvodne v prízemí lomené arkády. Na svätyňou bola sedlová drevená vežička s menším zvonom , na ktorom sa zvonilo cez pozdvihovanie. Táto vežička bola v 30. rokoch minulého storočia pri oprave strechy zrušená a zvon bol premiestnený na jednoduchú stolicu so šindľovou šikmou strieškou nad sakristiu. Bolo to nešťastné rozhodnutie vtedajšieho kostolného otca Štefana Ballóna, pretože táto vežička dodávala kostolu typický vzhľad, ako to je na zachovaných fotografiách.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Na námestí obce v bezprostrednej blízkosti štátnej cesty stojí kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
Vybudovaná bola v roku 1756 za účinkovania farára Štefana Stokkera, pričinením Andreja Hertingera, senátora a banského majstra v Banskej Belej. Je to rokoková sieňová stavba s polygonálnym uzáverom. Vo svätyni je lunetová klenba a v lodi hrebienkovité zaklenutie. Pultová strecha je zakrytá šindľovou krytinou a na vrchu je menšia vežička so zvonom, ktorý darovala tunajšia farníčka Mária Longauerová roku 1939. Pôvodný zvon bol zrekvirovaný do I. svetovej vojny. V roku 1938 bola vykonaná generálna oprava kaplnky. Posledná generálna oprava bola v roku 1988. V súčasnosti sa kaplnka používa iba raz v roku na sviatok sv. Jána Nepomuckého, vzhľadom na jej bezprostrednú polohu v neprehľadnej zákrute štátnej cesty.
Kaplnka sv.Alžbety
V roku 1892 bola postavená v cintoríne kaplnka sv. Alžbety vtedajším farárom Antonom Oldingerom. Je to stavba bežného typu kaplniek, ktorý má na hlavnom priečelí lizénové členenie, ukončené trojbokým štítom, nad ktorým je vežička s otvormi. Je tu umiestnený menší zvon, ktorý darovala, podobne ako zvon na kaplnke sv. Jána Nepomuckého, Mária Longauerová v roku 1939, pretože pôvodný zvon bol tiež zrekvirovaný v čase I. svetovej vojny.
ILIJA
Rímskokatolícky kostol
Širokej odbornej a laickej verejnosti je obec Ilija známa predovšetkým v spojitostiach so vzácnou sakrálnou pamiatkou, rímskokatolíckym kostolom, ktorý je zasvätený opátovi sv. Egídiovi. Kostolu sa venovala pozornosť už v minulosti, vydali sa viaceré odborné práce, štúdie. Pritom sa zhodne konštatovala jeho výnimočnosť z pozície zachovaného portálu presahujúca úzko regionálny rámec.
