GEOGRAFIA

Mesto Kremnica sa nachádza v Banskobystrickom kraji, okres Žiar nad Hronom. Kremnica je terasovite rozložená v centrálnej časti Kremnických vrchov. Vo vzdialenosti cca 5 km od mesta je geografický stred Európy.

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Rozloha: 43,13 km²

Počet obyvateľov: 5822 (rok 2002)

Kraj: Banskobystrický

Nadmorská výška: 561 m n.m.

HISTÓRIA

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba .Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí a podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes a je tak raritou medzi európskymi mincovňami. Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Popri baníctve a mincovníctve zohrali dôležitú úlohu v dejinách Kremnice aj remeslá a obchod. V Kremnici existovali potravinárske, odevné, textilné, kožu, drevo, hlinu, sklo, vosk a kov spracujúce, stavebné ako i ďalšie špecializované remeslá - holičstvo, lekárnictvo, výroba organov, kníhviazačstvo, záhradníctvo. Výnimočné postavenie mali zlatníci, ktorí požívali medzi remeselníkmi veľkú vážnosť a požívali aj mnohé výsady napr. oslobodenie od mimoriadnych poplatkov, slobodný dovoz piva, vína a potravín do minciarskych domov. Zlatníci sa uplatňovali spoločne s rytcami v kremnickej mincovni. Z tvorby mincí sa vyvinulo slávne kremnické medailérstvo. Neskôr bola cechová sústava nahradená systémom živností. Od druhej polovice 18. Storočia sa začala intenzívnejšie rozvíjať aj továrenská výroba. K najstarším manufaktúram a fabrikám v meste patrili mlyny a továrne na výrobu papiera, kameninová továreň, továreň na spracovanie koží, na výrobu hlinených fajok a mestský pivovar, továreň na výrobu izolačných materiálov, škatúľ, stoličková továreň, čipkárska škola s dielňou, kníhtlačiareň, dielne na výrobu litografií.

KULTÚRNE PAMIATKY

Areál mestského hradu