GEOGRAFIA

Mesto Žiar nad Hronom leží na pravobežnej trase rieky Hron

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Rozloha: 518 km²
Počet obyvateľov:47800
Nadmorská výška: 226 m n.m.
Kraj: Banskobystrický

HISTÓRIA

Praveké a slovanské osídlenie  
Z chotára Kríža nad Hronom (názov je mladší a nesiaha pred koniec 11. storočia) pochádzajú nálezy, ktoré poukazujú na tzv. lužickú kultúru, staršiu dobu železnú (halštat) a mladšiu dobu železnú (latén).V mladšej dobe železnej tu žili keltské kmene. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv. doby rímskej, v 6.storočí tu zanechali po sebe nálezy prví Slovania.

Písané dejiny - začalo to rokom 1075
Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli. Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názov "Susol, "Šušol". Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme "Cristur" (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená "Kríž Pána". Latinská i slovenská bežná forma bola "Sancta Crux" - Sv. Kríž.

Svätý Kríž mestečkom 1246
Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultovým strediskom panstva. To ju predurčilo, aby sa stala aj obchodným strediskom. K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Kríža nadHronom udelil 4. februára 1246 zemepán - ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Listinou z roku 1246 nadobudol Sv. Kríž nad Hronom charakter zemepanského mestečka.  

Mestečko Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 17. storočie)
V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlémom opäť zasiahlo do dejín Sv. Kríža, kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikulovského mieru. V roku 1644 sa stretli vojská Juraja 11. Rákacziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené. Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou. O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Revište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil. 17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, kedy nielen neustále boje, ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovalo miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru, v ktorom všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali a zúčastňuje sa ďalej dejinných udalostí, v roku 1678 priviedli vojská Imricha Thokolyho, ktorého v bitke pod Sv. Krížom porazil generál Rabatt. Imrich Thokoly v roku 1684 opäť zaútočil so svojim vojskom a spustošil arcibiskupský kaštieľ. Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom. Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg. Po vojnových udalostiach sa mestečko len veľmi pomaly zotavovalo a obnovovalo svoje hospodárske zázemie.
 
Biskupské sídlo v 18. storočí
Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. Ako významné politicko-kultúrne centrum ho navštevujú významné osobnosti ako arciknieža František, uhorský palatín ako aj portugalské knieža Don Miguel a ďalší.

Svätý Kríž počas I. ČSR
Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí. V roku 1928 došlo v I. ČSR k územnej reorganizácii a Sv. Kríž bol začlenený do okresu Kremnica. Od toho času začalo mestečko upadať a postupne nadobudlo charakter väčšej obce s meštianskymi znakmi. Počas trvania I. ČSR a Slovenského štátu nedochádza v obci k podstatnejším zmenám. Úplný prerod obce vo všetkých oblastiach hospodárskeho i spoločenského života nastal až v päťdesiatych rokoch vybudovaním závodu na výrobu a spracovanie hliníka.

Vznik závodu SNP a jeho vplyv na rozvoj mesta
S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom. Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu. Ekonomické premeny zmenili bývalé poľnohospodárske mestečko na priemyselné mesto, ktoré sa rozrástlo o veľké sídlisko s plnou občianskou vybavenosťou.

KULTÚRNE PAMIATKY

Kaštieľ
Kostol Povýšenia Sv. Kríža
Kaplnka Navštívenia Panny Márie

Pomník Ladislava Exnára
Dňa 29. 8. 1963 bol významnému predstaviteľovi protifašistického odboja Ladislavovi Exnárovi, partizánskemu veliteľovi jednotky "Sitno", slávnostne odhalený pomník pred budovou I. ZŠ.

Súsošia
Pri rímsko-katolíckom kostole sa nachádza súsošie Jána Nepomuckého z konca 18. storočia. Je to neskorobaroková rustikalána práca. Taktiež sem bola premiestnená aj neskorobaroková socha "Gnadenstuhl" (stolica milosti) pochádzajúca z prelomu 18.-19. storočia.

Fara
Druhá najstaršia budova v meste bola postavená v roku 1766. Dodnes slúži svojmu účelu.

Delo
Vojenské delo z obdobia 2. svetovej vojny. Nachádza sa v malom parku v starej časti mesta (Námestie Š. Moysesa).