GEOGRAFIA

Rázovitá poľnohospodárska obec leží vo Zvolenskej kotline, 15 km od Zvolena. Rázovitá poľnohospodárska. Je známa ako najmä svojou ľudovou kultúrou a letiskom, kde sa pravidelne organizujú letecké dni. Obec je rodiskom Mateja Bela

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Počet obyvateľov: 2590 

Rozloha: 8 856 ha  

Nadmorská výška: 400 m n.m. (stred obce)

Kraj: Banskobystrický

HISTÓRIA

Podľa písomných dokladov z bývalého Zvolenského hradného panstva (Pustý hrad) prešlo územie Lieskovca (1263 - pri jeho vymedzení sa ako hranica uvádza Očovský potok) v roku 1333 sa pri vymedzovaní majetku k Dúbravici opäť uvádza Očovský potok. V listine z r. 1351 sa v istej súvislosti hovorí o ceste vedúcej z Očovej do Slovenskej Ľupče („de Ochowa in Lypche") - čo možno považovať za prvú písomnú zmienku o obci. V r. 1410 kráľ vyhovel sťažnosti poddaných - medzi inými aj Očovanov - na vynucovanie si oproti tradičným zvýšených povinností správou vígľašského panstva. V roku 1424 Žigmund daroval Vígľašský zámok a tým aj Očovú svojej manželke Barbore. Ďalšia listina z r. 1454, ktorú vydal kráľ Ladislav Pohrobok, poskytuje informáciu o tom, že v Očovej bola mýtna stanica. Počiatok moderných dejín Očovej možno datovať od II. Polovice 19. storočia, keď sa zrušilo poddanstvo. Súkromne hospodáriaci roľníci prejavovali na prelome 19. a 20. storočia záujem o roľnícke družstevníctvo. Dynamicky sa mení profesijná štruktúra obyvateľstva - vzniká trh práce. Obec sa napojila cestnými spojmi na komunikačnú sieť regiónu, čím sa umožňuje prístupnosť do jeho hospodárskych a spoločenských centier. Očová sa stáva sídlom vyššej verejnosprávnej jednotky - notariátu. Dostala právo vydržiavať ročne dva jarmoky. Počet obyvateľstva narastá, pozitívne sa vyvíja jeho veková štruktúra, zvyšuje sa vzdelanostná úroveň. Na prahu 20. storočia sa do vývoja obce tragicky zapísala 1. svetová vojna v podobe strát na ľudských životoch, spôsobila ťažké ujmy vojenským invalidom a hlboko otriasla hospodárskymi a sociálnymi možnosťami väčšiny obyvateľstva. Obyvateľstvo sa zamestnáva poľnohospodárstvom. Očovania boli známi ako kupci s dobytkom. Od roku 1928 bola zavedená pravidelná autobusová doprava . Obecný úrad mal telefonické spojenie a v roku 1929 bola obec elektrifikovaná.V jeseni roku 1930 sa začalo s výstavbou terajšej školy a jej stavba bola zrealizovaná za 2 roky. Vyučovať sa začalo 3. januára 1933, otvorená oficiálne bola v roku 1934. Do toho času sa učilo na viacerých miestach nazývaných: Stará škola, Katolícka škola, U Jakubov, a V Sýkačkárni. Viackrát bola v Očovej navrhovaná aj ľudová škola hospodárska, no najväčší gazdovia ju zamietli. Ako Očová akceptovala politické zmeny po roku 1938, dokladá fakt, že ako operácia proti režimu tu vznikol Revolučný národný výbor a časť mužov  nastúpila do Slovenského národného povstania. Obec podporovala povstanie finančne aj materiálne. Rumunská a Červená armáda zvádzali koncom februára 1945 ťažké boje o oslobodenie Očovej (padlo v nich vyše 300 vojakov). Nemecké vojsko odvlieklo dospelých mužov (800) a obec vyrabovalo. Počas bojov Očová utrpela aj veľké hmotné škody - vyhorelo 30 domov, poškodené boli verejné aj cirkevné objekty. Obec bola oslobodená 1.3.1945, ale vojnový stav (ostreľovanie) trval až do konca mesiaca.

KULTÚRNE PAMIATKY

Rímsko-katolícky kostol Všech svätých                                                                         Kostol evanjelický augsburského vyznania