Banská Belá leží takmer v strede Štiavnického pohoria. Obec sa rozprestiera 5 km severovýchodne od Banskej Štiavnice, v údolí pozdĺž hlavnej cesty, vedúcej z Banskej Štiavnice cez Banskú Belú smerom na Kozelník a Hronskú Breznicu. Na severe susedí s obcou Podhorie, na severovýchode s obcou Kozelník a na juhovýchode s obcou Banský Studenec. Banská Belá je najväčšou obcou okresu.
VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
Rozloha: 2086 ha Počet obyvateľov: 1230 Nadmorská výška: 475 m n.m. Kraj: Banskobystrický
HISTÓRIA
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci je z roku 1228, kedy sa prvý krát spomína územie Bela a potok Bela v súvislosti s baňami na striebro. Keď sa táto osada stáva významnejším banským strediskom, dostáva obvyklý názov Bana (Baňa) a aby sa odlíšila od pôvodnej osady Bany (terajšej Banskej Štiavnice) pridáva sa k jej názvu aj meno potoka, pri ktorom vznikla. Tak vznikol názov Bela Baňa, i keď sa tento názov v slovenskej forme v písomných prameňoch nezachoval. Vďaka prosperujúcemu baníctvu boli Banskej Belej udelené mestské práva kráľom Belom IV. v 13. storočí, ktoré boli v roku 1453 obnovené Ladislavom V. Banská Belá bola plnoprávnym členom v zväze stredoslovenských banských miest, ku ktorému bola pripojená v roku 1455. Ťažba striebra a zlata bola v minulosti hlavným zdrojom obživy miestneho obyvateľstva. Už v 13. storočí mala Banská Belá vlastný, a na dnešnú dobu pomerne veľký, murovaný kostol. Banská Belá žila v tieni banskej Štiavnice od polovice 15. storočia až do roku 1788 samostatným politickým i hospodárskym životom ako slobodné kráľovské a banské mesto. Nie sú známe dôvody, ktoré viedli k strate samostatnosti Banskej Belej a k jej spojeniu s Banskou Štiavnicou, keď v roku 1788 sa obe mestá spojili a utvorili dvojmesto Banská Štiavnica a Banská Belá. Isté však je, že Banská Belá sa nikdy nezmierila so skutočnosťou, že stratila svoju samostatnosť. Dôkazom toho je aj to, že 24. augusta 1848 sa Banská Belá opäť odtrhla od Banskej Štiavnice a opäť bola samostatným mestom až do roku 1865, kedy opäť stratila samostatnosť a vrátila sa do spoločného zväzku s Banskou Štiavnicou a zotrvala v ňom až do konca roka 1953. Od 1. januára 1954 je opäť samostatná, ale už len ako obec.
územie Bela a potok Bela v súvislosti s baňami na striebro. Keď sa táto osada stáva významnejším banským strediskom, dostáva obvyklý názov Bana (Baňa) a aby sa odlíšila od pôvodnej osady Bany (terajšej Banskej Štiavnice) pridáva sa k jej názvu aj meno potoka, pri ktorom vznikla. Tak vznikol názov Bela Baňa, i keď sa tento názov v slovenskej forme v písomných prameňoch nezachoval. Vďaka prosperujúcemu baníctvu boli Banskej Belej udelené mestské práva kráľom Belom IV. v 13. storočí, ktoré boli v roku 1453 obnovené Ladislavom V. Banská Belá bola plnoprávnym členom v zväze stredoslovenských banských miest, ku ktorému bola pripojená v roku 1455. Ťažba striebra a zlata bola v minulosti hlavným zdrojom obživy miestneho obyvateľstva. Už v 13. storočí mala
Banská Belá vlastný, a na dnešnú dobu pomerne veľký, murovaný kostol. Banská Belá žila v tieni banskej Štiavnice od polovice 15. storočia až do roku 1788 samostatným politickým i hospodárskym životom ako slobodné kráľovské a banské mesto. Nie sú známe dôvody, ktoré viedli k strate samostatnosti Banskej Belej a k jej spojeniu s Banskou Štiavnicou, keď v roku 1788 sa obe mestá spojili a utvorili dvojmesto Banská Štiavnica a Banská Belá. Isté však je, že Banská Belá sa nikdy nezmierila so skutočnosťou, že stratila svoju samostatnosť. Dôkazom toho je aj to, že 24. augusta 1848 sa Banská Belá opäť odtrhla od Banskej Štiavnice a opäť bola samostatným mestom až do roku 1865, kedy opäť stratila samostatnosť a vrátila sa do spoločného zväzku s Banskou Štiavnicou a zotrvala v ňom až do konca roka 1953. Od 1. januára 1954 je opäť samostatná, ale už len ako obec.