GEOGRAFIA

Obec Dekýš sa nachádza v malebnom údolí v strede Štiavnických vrchov. Dedina je obklopená krásnou prírodou, ktorú od juhu tvorí Štátna prírodná rezervácia Jabloňovský Roháč, z východu Počúvadlianske jazero so Sitnom a 4km vzdialené Richňavské jazerá.

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Rozloha: 1782 ha
Počet obyvateľov: 236
Nadmorská výška: 525 m n.m.
Kraj: Banskobystrický

HISTÓRIA

Obyvatelia v obci sa od nepamäti zaoberali poľnohospodárstvom a dobytkárstvom, ale sami si vyrábali množstvo domáceho náradia, zaoberali sa včelárstvom a tkaním plátna, povozníctvom. Ešte v dnešnej dobe sa nájdu v domácnostiach svojrázne kroje, obrusy, uteráky ale aj vlastnoručne tesané náhrobné kamene, či ľudové rezbárstvo. Prvé náznaky osídlenia v okolí obce siahaju do obdobia Rímskej ríše. Toto osídlenie nám potvrdzuje nález zlomkov rímskych nádob vyrobených z terry sigillaty, zlomky rímskeho skla a rímske denáre z 2.stor.n.l. Územie sa nachádzalo v civilizačnej sfére neďaleko hranice Rimanov. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1270 ako starý kráľovský majetok. Dá sa predpokladať, že obec bola založená ako osada drevorubačov a uhliarov, ktorí spracovávali drevo pre bane v okolí. Neskôr sa stretávame s menami: Gykys(1388), Gywkes(1427-1428), alebo Gywkes, Gykes (1480). Z roku 1564 existuje doklad, na ktorom sa nachádza názov obce pod menom Tekisch, a to v sťažnosti Banskej Štiavnice cisárskym komisárom na valachov z okolia. Z roku 1653 sa zachovala už aj prvá pečať obce. Obec a panstvo sa ďalej vyvíjajú samostatne. V 16. storočí sa začínajú aj kutacie práce v dôsledku objavu vzácnych rúd v okolí. Z tohto obdobia máme zmienku aj o pivovare, ktorý sa nachádzal v záhrade terajšieho polesia. V 19.storočí nastal
rozvoj obce ako vtedajšieho panstva, keď k nemu boli pridružené Kolpachy (dnešný Banský Studenec) a časť obce Siglisberg (dnešné Štiavnické Bane). Takto sa obec s panstvom dostala medzi domínia a bola podriadená Hlavnému komornogrófskemu úradu.

KULTÚRNE a PRÍRODNÉ PAMIATKY

Prírodná rezervácia Jabloňovský Roháč
Jabloňovský Roháč je štátna prírodná rezervácia o výmere 59,56 ha s najzachovalejšími dúbravami, javorom a hrabom v podhorskom stupni mladých vyvrelín. Bola vyhlásená v roku 1950 za účelom ochrany lesných biocenóz, teplomilnej vegetácie a ako hniezdište vtáctva.
Rímsko katolícky kostol
Najstaršou pamiatkou je klasicistický rímsko katolícky kostol je z roku 1805, prestavaný bol v roku 1924.
Evanjelický kostol
Secesný evanjelický kostol je z r.oku 1924.