|
|
GEOGRAFIA Zvolen má výhodnú geografickú polohu. Nachádza sa v panve približne okrúhleho tvaru, ktorá vznikla koncom treťohôr pri búrlivej sopečnej činnosti Poľany, na juhu spojenej Bystrickej kotliny zo severu a Zvolenskej kotliny z východu, na ktorú nadväzuje Slatinská kotlina. Mesto na západe ohraničujú Kremnické a Štiavnické vrchy, ktoré rozdeľuje svojím korytom Hron. Sútok Hrona a Slatiny je najnižšie položeným miestom kotliny. Na juhovýchode pohorie Javorie oddeľuje od Štiavnických vrchov riečka a dolina Neresnica. Na rieke Slatina je priehrada. Na východe vystupujú pahorkatiny Sarvaška a Borová hora, ktorá je najvyššia. Dno kotliny patrí do teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti s chladnejšími zimami, vyššie položené miesta južnej časti chotára do mierne teplej až vlhkej oblasti. V južnej zalesnenej časti chotára prevláda dub a buk, v juhovýchodnej časti horské lúky a pasienky. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Počet obyvateľov: 43488 (2003) Rozloha: 9869 ha Nadmorská výška: 293 - 421 m n.m. Kraj: Banskobystrický
HISTÓRIA Pre výhodnú polohu medzi lesmi, pre dostatok vody, vodnej i lesnej zveri tento kraj vyhľadával a osídľoval praveký človek paleolitu. Osídlenie je známe z neolitu, sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z ml. doby bronzovej, hromadný nález bronzových mečov a šperkov, z doby rímskej, slovanské z 8. a 9. stor. V historických dokumentoch nájdeme Zvolen pod názvami: r. 1135 - Zolium; r. 1224 - Zoulum; r. 1232 - Zolym; r. 1248 - Zowolium; r. 1403 – Antiyuum Zolium; r. 1567 - Veterorzolium; r. 1773 - Zwolen; r. 1808 - Starý Zwolen; r. 1920 - Zvolen; maď. Zólyom; nem. Altsuhl, Altsohl. Na strmom kopci nad sútokom Slatiny a Hronom postavili hrad Starý Zvolen, od 19. Storočia známy ako Pustý hrad, ktorý sa stal strediskom oblasti Zvolenského lesa, veľžupy. Hradu najskôr nesmelo, neskôr vyzývavejšie, začala od 13. stor. konkurovať osada Zvolen rozložená medzi Slatinou a Hronom. Osada musela od svojho vzniku čeliť početným nájazdom Tatárov, počas ktorých panoval v meste strach a panika. Niet divu, že sa v čase jedného Tatárskeho útoku stratila listina s mestskými právami. Zvolenčania požiadali kráľa Belu IV. o ich obnovenie. Stalo sa tak 28. decembra 1243. Zvolenské mestské privilégiá sa stali takmer normotvorným vzorom pre novoprivilegované mestá. Nový spôsob života neznamenal len zmenu hospodárstva, ale pre miestne obyvateľstvo priniesol i vyššiu kultúru. Od 13. stor. sa vo Zvolene výrazne presadzujú všetky črty stredovekého života, ktoré sa naplno rozvíjajú v 14. a 15. storočí. O stavbu veľkolepého zámku sa zaslúžil kráľ Ľudovít I. Zámok vo svojej gotickej podobe bol dokončený r. 1382, keď sa Zvolen stal dejiskom zásnub dcéry Ľudovíta I., Márie, so Žigmundom Luxemburským. Zvolen a jeho domínium daroval Žigmund v roku 1424 svojej manželke Barbore. Zámok prešiel postupne rôznymi stavebnými úpravami, najmä renesančnou prestavbou, ktorá mu v podstate vtlačila dnešný výzor. V 15. stor. osobitnú kapitolu na tomto zámku písal Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý sa v službách kráľovnej Alžbety a jej neplnoletého syna vyšvihol za pomoci žoldnierov na jedného z najmocnejších vojvodcov Uhorska. Odtiaľ viedol ťaženia proti Hunyadyovmu synovi Matejovi Korvínovi, ale v r. 1458 sa s ním pomeril a po jeho korunovácii za uhorského kráľa Jiskra vstúpil do jeho služieb. Od r. 1465 bol zámok majetkom kráľa Mateja. V r. 1490 sa stal novým majiteľom Zvolenského zámku bohatý podnikateľ banských miest Ján Thurzo. Mesto okrem období rozvoja postihovali i kruté vojny a nepokoje. Od r. 1526, keď Turci pri Moháči porazili uhorské vojská, žil Zvolen takmer pol druha storočia v obavách a neistote pred Turkami. Zámok opevnili a rovnako i mesto obohnali vysokým dreveným múrom. Zvolenčania vystrojili i strážne a bojové jednotky a do zámku prišli cisárski vojaci. Po viacerých nájazdoch Turci v r. 1588 prekonali drevené ohrady Zvolena, podarilo sa im vyrabovať mesto, ale zámok nápor vydržal. Zvolen sa v tomto období stal významným strediskom obchodu, o čom svedčili pravidelné sobotňajšie trhy a veľmi známe trhy na dobytok. Remeselníci v meste prudko rozvinuli cechovú výrobu už v polovici 16. stor. Medzi najvýznamnejšie cechy patrili kováčsky, modro - tlačiarenský, garbiarsky, stolársky, čižmársky, hrnčiarsky a krajčírsky V roku 1604 sa zámku zmocnil Štefan Bočkay. Gabriel Bethlen sa zmocnil Zvolena v r. 1619. V rokoch 1635 - 1667 postavili Zvolenčania murované mestské hradby. V roku 1644 sa mesta i zámku zmocnil Rákóczi I. Bane na železnú rudu zaraďovali Zvolen medzi banské mestá. Keď sa Zvolenský zámok stal hlavnou baštou obrany banských miest, neutešenú hospodársku situáciu sa mesto rozhodlo riešiť banským podnikaním. Ťažiť zo šácht na Borovej hore začali v roku 1663. Okrem hliny a sadrovca sa ničoho nedokopalim, a preto v roku 1834 zanechali prácu v bani. S pomocou francúzskeho vojska zámok obsadil v r. 1678 Imrich Thököly. Nedostatok potravín a zanedbanie hygieny v meste zapríčinili morovú epidémiu. R. 1703 cisársky generál Schling obsadil Zvolen. Stavovské povstanie Rákócziho bolo pre mesto pohromou. R. 1708 bolo mesto vypálené, zhoreli všetky domy, ba roztopili sa aj zvony na kostolnej veži. Po vypálení mesta sa Zvolenský zámok stal majetkom Esterházyovcov. Do roku 1789 bol zámok sídlom župy, v r. 1805 sa dostal do rúk štátu. Bol v ňom okresný súd, väznica, sklad tabaku i byty chudobných. Štúrove obrodenecké myšlienky našli ohlas aj u mladých zvolenských mešťanov, ktorí usilovne podporovali Štúrov program. Ich pričinením sa Štúr stal vyslancom za mesto Zvolen na Krajinskom sneme v roku 1847. Veľký význam pre rozvoj mesta malo rozhodnutie grófa Andrássyho v r. 1871 postaviť vo Zvolene fabriku. Táto fabrika, ktorá neskôr patrila Rimamuránsko – salgótarjánskej spoločnosti, známa pod menom Union, sa stala nielen najvýznamnejším podnikom v meste, ale patrila k najväčším železiarskym podnikom na strednom Slovensku. V roku 1895 zamestnávala až 800 robotníkov. R. 1871 bol Zvolen napojený na železnicu do Budapešti, r. 1872 na Vrútky, r. 1873 do Banskej Bystrice a r. 1923 do Krupiny a stal sa tak jednou z najdôležitejších železničných križovatiek na Slovensku. Stal sa obchodným a hospodárskym centrom okolia, sídlom peňažných ústavov. 31. októbra 1918 bola vo Zvolene vytvorená Slovenská národná rada, ktorá postupne preberala správu mesta do svojich rúk. 1. januára 1923 bol Zvolenský okres včlenený do XVIII. župy - Pohronskej, so sídlom vo Zvolene a tak sa mesto ocitlo vo výhodnom postavení administratívneho centra župy. V roku 1925 bola postavená železničná trať Zvolen - Krupina. Existovalo tu niekoľko hotelov a reštaurácií, vznikali nové peňažné ústavy. V r. 1944 sídlil v meste štáb 2. taktickej skupiny povstaleckej armády. V železničných dielňach vyrobili pre potreby partizánskej armády tri pancierové vlaky. Pod náporom fašistických vojsk museli povstalci mesto vyprázdniť, oslobodené bolo 14. marca 1945. V rokoch 1968-1990 po vojenskej okupácii štátu, patril Zvolen k mestám s najväčšou koncentráciou okupačných vojsk a bolo tu aj sídlo velenia sovietskej divízie. KULTÚRNE PAMIATKY Zvolenský zámok, Pustý hrad, Kostol Sv.Alžbety, Evanjelický kostol Sv.trojice, Pomník padlým vojakom Sovietskej armády, Pamätník SNP, budova Istrobanky, budova Légiobanky, Židovská synagóga, Meštianska škola, budova tlačiarne, divadlo J.G.Tajovského, Višňovského park, maketa pancierového vlaku Hurban
|
- chaty
- vyhne
- ziar nad hronom
- súkromie
- kaviarne
|