ubytovanie - stravovanie - turistika

CHARAKTERISTIKA / okres Banská Štiavnica / Obec Štiavnické Bane

Obec Štiavnické Bane

GEOGRAFIA

Obec Štiavnické Bane je vzdialená 5 km od Banskej Štiavnice, ktorá bola v roku 1993 zapísaná na listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Rozloha: 1016 ha
Počet obyvateľov:815
Nadmorská výška: 750 m n.m.
Kraj: Banskobystrický

HISTÓRIA

Štiavnické Bane sa právom označujú za srdce baníctva celého regiónu, za jedno z hlavných centier technickej, kultúrnej a duchovnej vzdelanosti, ktoré svojim významom prerástlo rámec Slovenska.
V roku 1948 došlo k premenovaniu obce Piarg na Štiavnické Bane. V roku 1960 došlo k administratívnemu zlúčeniu s Hornou Rovňou, ktorá dovtedy bola súčasťou Banskej Štiavnice. Piarg vznikol spojením dvoch pôvodne samostatných susediacich územných celkov a s pomerne rozlišným stredovekým vývojom: Osada Sigelsberg pôvodne patrila do majetku mesta B. Štiavnica, pred r. 1352 ju zabral kastelán hradu Šášov.

O zábere tejto a okolitých osád je prvá zmienka z roku 1352, čo je zároveň aj prvý a hodnoverný písomný prameň o existencii Sigelbergu. Osada, neskôr dedina sa stala súčasťou majetku hradného , od 17.storočia komorského panstva Šášov. Druhý celok, z ktorého sa sformovali súčasné Štiavnické Bane tvorila Vindšachta. K jej vzniku v prvom rade prispel rozvoj baníctva. V časoch tureckého nebezpečenstva v 17.st. sa na jej ochranu vybudoval rozsiahly fortifikačný systém. Sigelsberg a Vindšachta ako pôvodné celky, z ktorých vznikli Štiavnické Bane boli nepochybne prioritnými strediskami baníctva s celoeurópskym významom.

Vybudovali sa tu sídla banskej správy, meračstva a nemocnice. Vysokú technickú vyspelosť tu dosiahla banská technika zásluhou rodiny Hellovcov, zvlášť Mateja Kornela a Jozefa Karola. Z banských prevádzok vynikala Horná Bíberová štôlňa, ktorá bola miestom mnohých jedinečných technických vynálezov už od začiatku 17.st. ( napr. rôznych typov čerpacích strojov). V roku 1627 sa uskutočnil pokus s využitím pušného prachu na rozpájanie hornín. K ďalším významným banským prevádzkam patrili šachty Jozef, Karol, Leopold, Magdaléna, Kristína, Konigsegg, Siglesberg. Ako súčasť vodohospodárskeho systému sa na území dnešných Štiavnických Baní v 18.sto. vybudovali vodné nádrže – tajchy Dolné a Horné Vindšachtské, Evičkino, Bakomi, Veľké a Malé Richňavské.

Väčšina obyvateľstva sa v minulosti zamestnávala v baníctve, hutníctve a úpravníctve. Po týchto výrobných odvetviach sa zachovali viaceré sakrálne a svetské stavby. V polovici 18.st. bol postavený komplex kláštora s kostolom sv. Jozefa, ktorý vznikol za pomoci banského eráru, komorskogrófskeho úradu rehoľníkmi rádu hieronymitánov.

Na Vindšachte pôsobili jezuiti, ktorí tu postavili v polovici 17.st. kostolík sv. Jozefa, ktorý bol v 19.st. zbúraný. Stál vedľa kaplnky sv. Jána Nepomuckého . K ďalším dnes zachovaním objektom môžeme zaradiť bašty, pozostatky opevnenia, budovu najstaršej nemocnice baníkov, budovu baníckej so slnečnými hodinami, objekt banskej komory ( dnes sídlo obecného úradu ), banského meračstva, lekárne , ťažného stroja, vzácny objekt kalvárie na Hornej Rovni, Zvonicu a ďalšie, ktoré sú zapísané v zoznamu kultúrnych a technických pamiatok . Dňa 15.8. 1995 vláda Slovenskej republiky vyhlásila obec Štiavnické Bane za pamiatkovú rezerváciu v náväznosti na zápis Banskej Štiavnice a okolia do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.

V 80, rokoch 19.st. pričinením významnej osobnosti miestneho duchovného a kultúrneho života, rím. Kat. farára Jozefa Záhoru, bola založená škola na výrobu detských hračiek – Rezbárska škola. Táto vychovala generácie rezbárov, preslávili ju výrobky žiakov na mnohých medzinárodných výstavách. V roku 1873 z iniciatívy banského radcu Ferdinanda Landerera založil banský erár továreň na strojovú výrobu drôtených lán. V nej vyrobili prvé strojné banské ťažné lano na svete.

Štiavnické Bane ako stredisko technickej, kultúrnej a duchovnej vzdelanosti v minulosti, podľa znalca ich bohatej histórie V. Števíka, možno nazvať obcou svetových prvenstiev ( Vojtech Števík a Ľudmila Števíková. Štiavnické Bane -Obec svetových prvenstiev, Vydavateľstvo Litera 1995).