|
|
GEOGRAFIA
Obec sa nachádza 13 km juhozápadne od Zvolena, na príkrove čadiča Ostrolúckej planiny v  Pliešovskej kotline. Susedí s obcami Dubové, Ostrá Lúka a Breziny. Spadá do CHKO Štiavnické vrchy. Je obklopená lesmi a rozľahlými lánami polí. Turistickou trasou sa dá prejsť na Kolpachy, do Banskej Štiavnice a na Pustý hrad. V strede obce v prirodzenej zníženine sa nachádza umelé jazierko. Ide síce o požiarnu nádrž, ale poskytuje priestor mnohým rybám, obojživelníkom a plazom. Najmä v minulosti slúžila ako priestor, kde sa kúpavala vodná hydina z dediny, čo dodávalo obci malebný vidiecky ráz. Dnes je na radosť miestnych detí v zime využívaná ako klzisko. Takmer polovica územia je využívaná ako orná  pôda a asi štvrtina ako lúky a pasienky, a tak aj miestne živočíšstvo a rastlinstvo zastupujú skôr druhy poľné a lúčne. Nájdeme tu zajaca, líšku, myšiaka, bažanta, mnohé druhy hmyzu ako motýle, koníky, svrčky, kobylky, bzdochy, čmeľa skalného. Na poliach rastú trnky, ruža šípová, hloh, vtáčí zob a na lúkach rôzne liečivé rastliny. Z lesných zvierat tu nájdeme srnčiu, jeleniu, danieliu, diviačiu zver, medveďa, rysa, mačku divú, jazveca, kunu a iné. Za zmienku stoja aj mohutné lipy rastúce pri kostole, ktoré túto krásnu stavbu príjemne začleňujú do krajiny. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
Nadmorská výška: 450 m n.m. v strede obce
Rozloha: 960 ha
Počet obyvateľov: 100
Prvá písomná zmienka: 1255
Významné osobnosti: Karol Anton Medvedcký, Andrej Trúchly Sitniansky.
Flóra: Lipa Malolistá, javor tatársky, bršlen bradavičnatý, lipnica hajná
Fauna: myšiak hôrny, sova obyčajná, slepúch obyčajný, jašterica zelená, salamandra škvrnitá a vretenica.
HISTÓRIA
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1255, kedy sa obec nazývala VILLA BOCHOROU. V tomto roku vymeriavali chotár susedného Dubového a pri určovaní hranice je spomenuté, že susedí s obcou Villa Bochorou, nemecky WASSERAW. Pretože bol len malou osadou, tak sa spomína len v roku 1255. V tomto roku uhorský panovník Belo IV. vyňal Dubové z majetku Zvolenského hradu a daroval ju kamenárovi Pertoldovi za verné služby.Obec patrila Zvolenskému hradu. Bola povinná zúčastňovať sa na jednotlivých robotách tak, ako to od nej požadovali. Nešťastím pre Bacúrovčanov bolo, že ich dávali do zálohy jednotlivým feudálnym rodinám, ktoré sa snažili čo najviac získať rôzne príjmy. Stávalo sa to hlavne vtedy, keď majiteľ potreboval pôžičku, preto jeho dediny boli v zálohe dovtedy, pokiaľ pôžičku nesplatil. Pritom mnohokrát nový majiteľ nemal súcit s novými obyvateľmi. Takto sa koncom 15. storočia obec dostáva do dočasnej zálohy Petrovi Pírovi, čo nemalo veľmi dobré následky. V roku 1500 si chcel istý Pavol z Brezničky postaviť dom. Mesto Zvolen to pokladalo ako porušenie svojich práv. Hlavným majiteľom Bacúrova bol teda Zvolen. V tom čase sa obec nazývala BACUR. Spomínaný Peter Pír mal tu aj vlastný majetok a nebol malý, lebo v roku 1515 daroval z neho desať usadlostí farskému kostolu vo Zvolene. Cena týchto usadlostí sa pohybovala okolo 32 florénov. V spomenutom roku Zvolen dal časť obce do zálohy rodine Ostrolúckych v Ostrej Lúke a časť Čurhajovcom zo Zvolena. Obec platila daň vo výške 3 florénov a 82 denárov.
V 16. storočí začína akútne nebezpečenstvo Turkov, ktorí sa chceli zmocniť banských miest. Kráľovský hlavný veliteľ gróf Mikuláš Salm vystavil a opevnil Szolnok, aby znemožnil budínskym Turkom výpady. Už v roku 1551 sa Turci objavujú na okolí Zvolena a Banskej Štiavnice, odkiaľ ich poddaní z Bacúrova a okolia odohnali. Po bitke v roku 1552 pri Plášťovciach sa nebezpečenstvo Turkov neustále zväčšuje. Z toho dôvodu v roku 1555 Bacúrovčania spolu s okolitými dedinami dostávajú príkaz strážiť svoju obec a jej okolie. Prikazuje sa im, aby si všímali neznámych ľudí, ktorých mali zajať a doviesť do Zvolena. Napriek rôznym opatreniam Turci v roku 1556 napadli Bacúrov, ktorý vydrancovali a podpálili. V auguste 1557 Turci vtrhli do Bacúrova a Dubového, odkiaľ odvliekli 35 ľudí a zapálili domy. Zdá sa, že od tej doby bol Bacúrov poplatný Turkom.
OBYVATELIA
Obyvatelia obce Bacúrov, boli odjakživa pracovití a usilovní. Do značnej miery ich poznači tunajší život, ktorý nebol vzhľadom na prírodné podmienky najľahší. Sprevádzala ich drina, za ktorú mali len malú odmenu v podobe úrody a zisku pár peňazí. Najstaršie údaje o obyvateľstve z roku 1788 uvádzajú, že tu žilo v 29 domoch 43 rodín, celkovo bolo 224 obyvateľov, 1 kňaz, 5 šľachticov, 11 sedliakov, 35 želiarov. Najväčší počet obyvateľov bol v roku 1900, a to 409. Pri sčítaní ľudu v roku 1930 bolo napočítané v obci v 56 domoch 316 obyvateľov. Obyvatelia boli všetci Slováci. Podľa náboženstva 297 evanjelikov a 18 katolíkov. V roku 1933 sa všetci občania zaoberali roľníctvom. V dedine bol 1 kováč, 1 horár, 1 obchodník, 1 kožušník, 1 mliekár, 1 pastier a 1 učiteľ
KULTÚRNE PAMIATKY Katolícky kostol sv.Šimona
Zvonica
Dom ľudový s hospodárskou časťou a stodola
|
- súkromie
- cykloturistika
- turistika
- zámky
- kúpele
|
