ubytovanie - stravovanie - turistika

CHARAKTERISTIKA / okres Zvolen / Obec Budča

Obec Budča

GEOGRAFIA

Obec leží juhozápadne 6 km od okresného mesta Zvolen, na pravom brehu rieky Hron. Táto obec ležiaca na území, kde sa Kremnické pohorie stretáva so Štiavnickým pohorím, je zo všetkých strán lemovaná horami. Má najvýhodnejšiu polohu z hľadiska viditeľnosti a napojenia z hlavných dopravných trás.

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Rozloha: 1591 ha
Počet obyvateľov: 1102
Prvá písomná zmienka: 1254
Kultúrne pamiatky: Rímsko-katolícky kostol zo 14 stor., evanjelická veža, pamätník padlých.
Prírodný útvar: "Čertova skala", Štátna prírodná rezervácia "Boky", Veľké a Malé Sietno.
Flóra: kukučka vencová, rozchodník pruský, skalník.
Fauna: Výr skalný, sokol sťahovavý, krkavec čierny, vasoň červenooký, rys ostrovid, jazvec.

HISTÓRIA

Najzaujímavejšie nálezy z lužickej kultúry v chotári Budča z rokov 1900 - 800 pred Kristom. V prvej polovici 13-teho storočia bola už väčšou obcou, pretože už v roku 1239 stál v obci gotický kostol. Zmienka o nej je v záznamoch z roku 1225 ako Bucha, obec cudzincov. Obec je doložená 1254. Pôvodne jej obyvateľov tvorili slobodníci, ale už od 14. storočia patrila Dobronivskému panstvu. Kráľ Žigmund daroval dedinu v roku 1424 spolu aj s dobronivským panstvom kráľovnej Barbore. Do kostola v Budči chodili aj evanjelickí veriaci z Turovej. Obec bola na sklonku 16-teho a počas 17-teho storočia plienená Turkami a trpela aj počas stavovských povstaní. Turci vypálili Budču a okolité dediny po prvý raz v roku 1591. Po druhý raz v roku 1599. vtedy odvliekli do zajatia aj niekoľkých obyvateľov. V roku 1626 ľahla Budča popolom. Podpaľačmi boli opäť Turci. 1648 odvliekli z obce do zajatia viacerých občanov a občianky. Turci udreli na dedinu aj koncom septembra 1649. Vtedy odvliekli do zajatia z Budče, Kováčovej a Hájnik až 336 ľudí. Turecké vpády, vypaľovania a neustále povstania uhorských veľmožov (Gabriel, Bethlén, Imrich Thököli, Rákoczy) prinútili našich predkov utiahnuť sa do hôr, kde si založili tzv. starú Budču, inak novú osadu. Bola na severozápadnej časti budčianskeho chotára. Táto časť sa medzi ľudom volala Kopanice. Z nej sa sťahovali postupne od roku 1710 do roku 1819. V tomto roku sa ukončil návrat do pôvodnej, teda terajšej dediny. Stopy ich vtedajšieho osídlenia sú badateľné aj dnes. Bola dostavníkovou stanicou na linke Banská Bystrica - Banská Štiavnica. V XVIII. storočí prímenie Zólyom Búcs-Zvolenská Budča. Po roku 1918 sa volá Buča a od roku 1928 Budča. V roku 1900 postihla obec aj kostol živelná pohroma. Občania boli na jarmoku vo Zvolene. Drevené domy, pokryté slamou, rýchlo pohltil oheň. Počas niekoľkých hodín zhorela celá obec, okrem troch domov na vŕšku Franborok pod Košiarom. Jeden z nich sa zachoval až do 50-tych rokov tohoto storočia. Zrútili ho po zosuve pôdy v roku 1963. Budčianski evanjelici v roku 1802 si opätovne zriadili svoju školu. V obci bol notársky úrad. Do notariátu patrili obce: Budča, Turová, Budička, Kašova Lehôtka, Železná Breznica, Hronská Breznica, Kozelník a Kováčová. V obci bol poštový úrad. Pôvodne bol umiestnený v dome vedľa kaštieľa. Obec mala železničnú zastávku, ktorú občas nazývali „megálov“. Jediný obchod bol v murovanej budove, nachádzajúcej sa na mieste terajšieho hostinca a bývalej predajne Jednota.

SÚČASNOSŤ

Budča je najnižšie položenou obcou, leží priamo na nive Hrona, ako nížinné sídlo s pôvodnou kruhovou zástavbou okolo kostola. Budča je moderné sídlo a je najväčším sídlom mikroregiónu. Rozsiahla nová výstavba nesie znaky mestskej architektúry - obecný úrad, MŠ, ZŠ, zdravotné stredisko, nová IBV. Budča plní v osídlení mikroregiónu Adela funkciu centra lokálneho významu.

KULTÚRNE PAMIATKY

Rímsko-katolícky kostol
Evanjelická zvonica
Pamätník SNP